Plešivec
V dejinách rodu Arpádovcov je málo takých miest, ktorých názov vznikol skôr ako usadlosť sama. Medzi takého patrí jedna z najstarších usadlostí Gemerskej župy – Plešivec.
V 12. storočí slovo Plešivec nebolo názvom usadlosti alebo mestečka v dnešnej forme. Takto bol pomenovaný obrovský súbor majetkov, tiahnúcich sa od Ardova cez Štítnik až ku Brzotínu. Názov Plešivec úzko súvisí s Veľkým vrchom, pre ktorý je charakteristická jeho plešatosť, píše sa na stránke obce.
Niečo k veci
Mokrá Lúka
Dôležitý orientačný bod
Ešte aj dnes ho zdobí množstvo holých skál. Tento vrch sa nazýval plešivým, bol teda inšpirátorom pomenovania neskoršej usadlosti – Plešivec. Slúžil tiež ako informačno– orientačný bod pre množstvo kupcov, obchodníkov i cestujúcich, ktorých cesta viedla cez tieto končiny.
"Plešivec bol obrovské panstvo, ktoré sa rozprestieralo od súčasnej dediny až po Spiš," upresnil zamestnanec Obecného úradu Juraj Ronec.
Plešivec je najväčšou obcou v rožňavskom okrese a nezaostáva ani so zaľudnenosťou. Aj v počte obyvateľov jej patrí prvé miesto. Aj vďaka tomu Plešivec už minulosti viackrát získal titul mesta a možno sa tak stane opäť. "Je možné, že Plešivec bude mestom," prezradil Juraj Ronec.
Väzenie a ústav
Dedina sa pýši viacerými historickými budovami. Jednou z najvýznamnejších je bývalý župný dom a dnešný obecný úrad, v ktorom boli počas Maďarskej revolúcie väznené aj tri významné slovenské osobnosti. V týchto žalároch boli uväznení za povstaleckú činnosť slovenskí dobrovoľníci Štefan Marko Daxner, Ján Francisci a Michal Bakulíny.
Plešivec je známy aj psychiatrickým ústavom, ktorý v dedine funguje už desaťročia. Bol to prvý ústav takéhoto typu na území dnešného Slovenska a druhý ústav vo vtedajšom Uhorsku.
Niečo k veci
Pružina
Prekrásna planina
K Plešivcu neodmysliteľne patrí aj prekrásna planina, ktorá ukrýva množstvo zákutí. Plešivecká planina je bohatá na povrchové aj podzemné krasové úkazy. Nájsť tu môžete množstvo jaskýň, priepastí aj hlbokých dier. "Pod miestnou zvonicou je obrovský podzemný priestor. Ďalšia známa priepasť je takzvaná "diviačia priepasť" v ktorej sa nachádza skamenená kostra diviaka," vysvetľuje lesník Ján Lach.
Planina je výnimočná aj svojou členitosťou. Lesy sa striedajú s lúkami lesostepmi a mnohé miesta sú si veľmi podobné. Preto je aj náročná na orientáciu.
Dedina sa rozprestiera na jednom z hlavných slovenských ťahov, preto by sa dalo povedať, že spája východ Slovenska zo západom. Ku maďarským hraniciam je to z Plešivca iba na skok a nachádza sa tu aj dôležitý železničný uzol. Táto dedina už po stáročia spája regióny.
Niečo k veci
Tročany
Niečo k veci