Prvá písomná zmienka o obci Zubrohlava pochádza z roku 1550. Nachádza sa na najstaršej mapke Horného Uhorska pri správe z prieskumu soľných prameňov pod Babou horou.
Na mapke je názov obce v tvare "Zbracslaua". V daňových súpisoch sa táto obec prvýkrát spomína v roku 1567, uvádza sa, že nie je zdanená, pretože na tomto mieste surovom a hornatom s ťažkosťami odnedávna obnovujú stavby.
V roku 1588 sa uvádza, že jej obyvatelia, patriaci k Oravskému hradu, si začali v posledných desaťročiach budovať svoje obydlia v hustých lesoch. Ešte neodvádzali panstvu nijaké dávky, ani nerobotovali. Zdanená bola v roku 1598. V roku 1599 bolo v dedine 6 domov. V nasledujúcich rokoch počet zdanených domov klesal.
Pamiatky
Najbližšia pošta bola v Tvrdošíne až do roku 1873, keď bol v obci zriadený poštový úrad. Prvou poštárkou sa stala slečna Divéky z Podvlku, jej sestra Viktória učila v dievčenskej škole. Mlyn bol v Zubrohlave od čias, keď sa obec presťahovala bližšie k rieke Polhoranke. Mlyn spravoval richtár, ktorý určoval mlynára a jeho povinnosti: chovať každý rok brava pre panstvo, alebo platiť poplatok, opravovať a udržiavať mlyn, vyberať poplatky za mletie, posielať robotníka na opravu panských budov
Po druhej svetovej vojne vznikla v obci súkromná tehelňa, ktorá bola v roku 1949 zoštátnená. Prácu tu našlo 32 robotníkov, tehelňa bola zrušená v roku 1986. V roku 1949 bola naša obec elektrifikovaná.
K obecným pamiatkam obce patria rímsko-katolícky kostol, kríž a hroby pri kostole, Kaplnka Blahoslavenej Panny Márie, Stĺp svätého Jána Nepomuckého ale aj Plátenický a richtársky dom, píše sa na webovej stránke obce.
Veľa detí
Zubrohlava je skutočne živá dedina - ročne sa tu narodí takmer 30 detí. "Je to veľmi dobré miesto na založenie rodiny. Máme dvojičky. Ako sa pošťastilo, tak je," hovoria miestni rodičia.
Mladí sa do Zubrohlavy hrnú a tak sa musí zväčšovať aj územný plán obce. "Naša obec má najväčší územný plán v rámci Žilinského kraja, rozrastajú sa nám tu rodinky, ktoré sa k nám sťahujú z Námestova aj okolitých obcí," vysvetľuje starosta Pavol Bugeľ.
Vychýrení pláteníci
V niektorých dedinách škôlky vôbec nie sú, v Zubrohlave musia byť až v dvoch budovách. Je tu veľmi veľa detí.
Zubrohlavčania museli byť aj v minulosti tvoriví. Nemali veľmi úrodnú pôdu, tak sa vypracovali na vychýrených pláteníkov. "Svoje výrobky predávali v Rakúsko Uhorsku ale aj v krajinách Blízkeho východu. Máme správy, že predávali v Jeruzaleme, v Hajfe, dokonca mali sklady plátna v Alexandrii," prezradila miestna kronikárka Eva Kurjaková.
Niečo k veci
Horná Lehota
Niečo k veci