NAHÁČ - Keby ste sa vybrali za Trnavu do Doľan po vínnej ceste a potom zahli k úpätiu Malých Karpát, našli by ste tam tak trochu zašitú malú dedinku Naháč. Malá zašitá a predsa veľká - žil tam významný bernolákovec, a tak povediac i slovenský Mičurin. Spájajú sa s ním jablone s čiernymi jablkami či bezkôstkové slivky. Ešte dnes tam objavíte jabloň s nahými kvetmi a pri troške šťastia aj naháčov.

Podľa názvu dediny by tu mali žiť nahí ľudia. "Sme Naháčania a Naháčanky," objasňuje starosta obce Vladimír Kašša. Síce poučení, no predsa aj tak to nejako súvisí s nahotou. Prečo názov Naháč?

Jabloň bez lístkov

Žeby nejaký zakladateľ obce, či iná významná osobnosť sa nejako takto volala? Zistili sme, že dedina mala svojho Mičurina. Teda šľachtiteľa najmä jabloní. Povesti hovoria o jabloni s čiernymi plodmi. "Povesti k čiernym jablkám sú, ale treba povedať, že nie sú dochované," tvrdí starosta.

Dochované nie sú už ani slivky bez kôstok. Jedine jabloň, ktorej kvety nemajú okvetné lístky. "Je veľmi významná z hľadiska genetického. Je bez okvetia a bez jadierok, ale zarodí dobré jablká," pokračuje Kašša.

Moderný úľ

Takže predsa len niečo nahé tu je - nahé kvety jablone. No a skutočné meno Mičurina, ktorý ich vyšľachtil je Juraj Fándly. Bol farárom, spisovateľom, bernolákovcom. Písal praktické knihy pre obyčajných ľudí o tom, ako správne hospodáriť doma i na poli a sám bol príkladom. Ako prvý na Slovensku navrhol moderný úľ pre včely aj s návodom chovu.

Fándly pozdvihol hospodárstvo nielen v Naháči, ale aj v širokom okolí.
Z vďačnosti mu Naháčania zachovali faru a vytvorili z nej múzeum. Názov tejto dediny so zhruba 450 obyvateľmi, má vznešený a poetický pôvod.

"Odvodený je od kvetu jesienky obyčajnej, ľudovo nazývanej naháčik," tvrdí starosta.

.