Vidieť koňa v maličkej obci nie je ničím výnimočným. Už pri vstupe do dediny sa vám naskytne krásny pohľad na pasúce sa stádo. Chov koní má v Lužanoch vyše päťdesiatročnú tradíciu. Tieto ušľachtilé zvieratá učarovali aj pánovi Cigánovi, ktorý ich má doma neúrekom.
Jazdí ktokoľvek
"U nás doma máme 40 koní plus mínus. Dvadsať koní je na tréning a dvadsať je chovných alebo tiež cudzie, ktoré sú u nás ustajnené," tvrdí Cigan.
Zaujímavosťou je to, že v dedine si na koňoch môže prísť zajazdiť ktokoľvek. Tomu sa pochopiteľne najviac tešia deti. "Z dediny alebo z blízkeho okolia chodia deti jazdiť. Nie je to ako v meste. Proste nám tu pomáhajú a za to môžu trénovať," dodáva Cigan.
Bez krčmy
Najkrajší pohľad na svet je údajne z konského chrbta. V dedine sme mali miestami pocit, že koníkov je o čosi viac ako ľudí. Pri jednom z domov sme si dokonca vyskúšali aj scénu zo známeho filmu.
Správni kovboji kedysi parkovali svoje kone pred salónom. My sme to skúšali pred krčmou, lenže tá, žiaľ, v Lužanoch pri Topli, chýba. V strede obce nás ale upútala zvonica, ktorá tak trochu pripomínala Trafalgarské námestie v Londýne.
"Každý deň sa zvoní o šiestej, to teraz v zimnom období a v lete sa zvonilo o siedmej," dodáva obyvateľka obce.
.