STAKČÍNSKA ROZTOKA - Keď sa na severovýchode Slovenska povie, idem do Mexika, všetci vedia, že ide o Stakčínsku Roztoku (okr. Snina). Dedinčania si inak ako Mexičania ani nehovoria. Vraj preto, lebo sa vedia zabávať ako oni.

Príbeh o tom, ako dedine s prevažne rusínskym obyvateľstvom prischlo pomenovanie Mexiko, tu pozná každý. "Tu boli takí chlapci a mali také klobúky. A tancovali jak Mexičania. Skákali po stoloch," opisuje obyvateľka dedinky Katarína Fedinová.

Vtipnejší Mexičania

Za prezývku Mexičania sa ľudia neurážajú. Na rozdiel od tých spoza veľkej mláky, sú však vraj oveľa vtipnejší.

Kým našinci chodia do originálneho Mexika za exotikou, aj o naše slovenské Mexiko sa zaujímajú cudzinci. Hľadajú tu poriadnu divočinu, lepšie povedané divinu.

Poľovať sem chodia Česi, Poliaci aj Ukrajinci. Zver má Mexičanov v obľube. "Vlci, jelene, jelenice. Diviaci tu chodia, ani jeden zemiak nenechali. Všetko prehrabali," hovorí obyvateľ Stakčínskej Roztoky Michal.

Zvon odháňa nešťastie

Ľudia ich neplašia. Vystrašiť ich môže jedine stopäťdesiatročný zvon. Počuť ho na kilometre, pretože je najväčší a najzvučnejší v regióne. "Pochádza z evanjelickej farnosti v Liberci, kde likvidovali kostol," hovorí starosta Stakčínskej Roztoky Juraj Pyteľ.

"Ľudia veria, že v prípade búrok, keď sa zvoní zvonom, odháňa sa nešťastie," dodáva starosta.

Zdroj: noviny.sk
.