Hrabová Roztoka
Jedna rodina
V obci na severovýchode Slovenska s prevažne rusínskym obyvateľstvom má takmer každý priezvisko poľského pôvodu. "Všetky sú Jaškové," prezrádza obyvateľka. "Aj ja som Jašková za slobodna. Urbárska spoločnosť sa volá Jaško a spol.," upresňuje starostka Darina Labaničová.
Hrabová Roztoka patrila v minulosti poľskému šľachticovi, ktorý práve tu pripravoval plány na obnovenie poľskej armády. "Major poľských vojsk z významného šľachtického rodu sa volal Jerzy Bulharin a z toho vzniklo priezvisko Jaško. Je poľského pôvodu v rusínskom prostredí," vysvetľuje riaditeľ Národného parku Poloniny Miroslav Buraľ.
Dedina by sa pokojne mohla volať Jaškovce, pretože väčšina obyvateľov má takéto priezvisko. "V obci má síce trvalý pobyt 63 obyvateľov, ale žije tu len okolo 40 ľudí," priznáva Labaničová. "Všetci sú tu príbuzní. Sme tu vlastne jedna veľká rodina," dodáva obyvateľ.
Hrabová Roztoka sa hrdí tiež dreveným kostolíkom. Tento jediný však ide dolu kopcom, a to doslova. "Výškový rozdiel medzi vstupnou časťou kostola a tou koncovou je viac ako jeden meter," upresňuje Peter Brunčák z Pamiatkového úradu.
"Tento chrám má asi 300 rokov. Bol postavený v polovici 18. storočia. Miestni obyvatelia sú pravoslávni veriaci," ozrejmuje správca farmosti Šmigovec Ján Vasiľ. Kostolík sa však nevyužíva, lebo patrí gréckokatolíckej cirkvi.
Rastlinka stará milióny rokov
V dedine rastie plavúnik sploštený, miniatúrna rastlinka, ktorá bola kedysi stromom. Dokonca tak obrovským, že sa pod neho mohli schovať aj dinosaury. "Je to tak, ale bolo to asi pred 250 miliónmi rokov. Dnes je to už len malá rastlinka, no tu je jej najmasovejší výskyt," dodáva Buraľ.
V dedinke sa nenachádza ani jedna krčma, nie sú tu ani potraviny a mobilný signál treba naháňať. "Internet nemáme, signál tu tiež skoro nie je. Ak si chceme zavolať, beháme s mobilmi kade-tade po brehoch," priznáva starostka.