NOVÁ SEDLICA - Dedinka Nová Sedlica (okr. Snina) leží až úplne na konci republiky. Ročne sa v nej narodí len jedno dieťa, avšak zomrie až 15 ľudí. Od rána do večera po dedine premávajú policajné hliadky, aj keď kriminalita je nulová. Obyvatelia tu bežne hovoria po rusínsky, ale turisti k nim prichádzajú z celého sveta.

50 traktorov

Dedinka Nová Sedlica sa chváli tým, že v obci nájdeme viac traktorov ako osobných áut. "Spolu máme 50 traktorov," upresňuje obyvateľ obce Ján Michalco.

Nová Sedlica leží v najvýchodnejšom cípe Slovenska, kde obyvatľov živí najmä ťažba dreva v miestnych lesoch. Aj preto sú pre nich dôležitejšie traktory ako autá.

"Mladí odišli a len starí tu zostali. Časom asi vymrieme všetci," konštatuje Ján. "My sme si tu už na tú nudu však zvykli," dodáva ďalší z obyvateľov.

Nízka pôrodnosť

V priemere sa v obci každoročne narodí len jedno dieťa. Na druhej strane na druhý svet odíde až pätnásť obyvateľov. Aj preto by staršia generácia bola radšej, keby sa mladí chytili lopaty a radšej zostali doma než odišli.

"Všetko pekné je tu, len tej mládeže je tu málo. Ale ja by som bol rád, keby ste viac nakladali na tú lopatu," hovorí obyvateľ Janko.

Okrem traktorov stretnete v obci dosť často aj policajné autá. O poriadok sa tu starajú hliadky hraničnej kontroly, ktoré monitorujú okolie našej východnej hranice.

Turistov ako maku

Hoci obyvatelia bežne hovoria rusínkym nárečím, dedinku pre jej jedinečnosť prichádzajú navštevovať tisícky turistov z rôznych kútov sveta. Bežne tu stretnete Austrálčanov, Číňanov, Nemcov či Francúzov, ale aj Bratislavčanov.

"Keď sa ma opýtajú, kde som ako Bratislavčan najďalej na východe bol, tak nie Medzilaborce, ale v Novej Sedlici," priznáva reportér Veľkých Novín televízie JOJ Richard Juriš.

Medová baba

Karpatský bukový prales Stužica totiž patrí do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. "Chodím sem kvôli bukovému pralesu a tiež výstupu na Kremenec, horu, kde sa stretáva Poľsko, Ukrajina a Slovensko," dodáva Richard.

Drevený monument, ktorý skrášľuje dedinku, je venovaný pani Žofii, ktorá chovala po celý svoj život včely a vyrábala veľmi dobrý med. V dedine jej preto prischla prezývka medová baba.

Storočný stroj

Rovnaké pomenovanie nesie aj obrovská socha, ktorá je jednou zo zastávok pre zvedavých turistov. V strede obce sa zas nachádza storočný stroj na mletie múky.

Zostrojil ho ešte starý otec jedného z obyvateľov a dodnes je funkčný. Avšak, ak si ho chce niekto vyskúšať, rýchlo zistí, že je to náročné. "Tu dali takú nádobu na zrno a do tej druhej ho hádzal a mlel," dodáva obyvateľ Juraj.

Obľube medzi obyvateľmi dedinky sa teší aj starosta obce, na ktorého nedá nikto dopustiť. "Starosta sa stará o našu dedinu, jednoducho máme dobrého starostu," pochvaľuje si obyvateľka.

Zdroj: noviny.sk
.