Najväčšou pýchou Blatňanov, ktorej chýr prekračuje hranice obce, je pravá dychovka. "Natočili niekoľko CD a sú veľmi známi. Vítali dokonca pápež v Trnave," hovorí znalec miestnej histórie Stanislav Fekete.
Dychová kapela Šarfianka má v dedine takmer storočnú tradíciu. "Názov Blatné je od pôvodného názvu Šarfia," dodáva Fekete. Čo je z maďarského názvu a znamenalo niečo ako hlava blata, poprípade syn blata.
Začiatok 14. storočia
Územie dediny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej, ale obec vznikla až začiatkom 14. storočia. "Mala množstvo orných polí, lesy, pastviny, lúky i vinohrady," dodáva Fekete.
Vďaka Blatňanom nemusíme hľadať Lurdy niekde mimo Slovenska. Svoje Lurdy má aj Slovensko a to priamo v Blatnom. "O postavenie jaskyne lurdskej Panny Márie sa zaslúžil Gašpar Radošínsky, vtedajší farár," tvrdí znalec miestnej histórie. Bolo to v období Slovenského štátu.
Okrem neho sú Blatňania hrdí aj na ďalšieho farára a zakladateľa Učeného tovarišstva. "Na dôchodok sem prišiel bývať Jozef Végh a postavil mlyn," dodáva Fekete.
Moderná dedina
Minulosť tu dnes najviac pripomína kostol z 18. storočia. Inak je Blatné modernou dedinou s hádam najkrajšou škôlkou v šírom okolí. V parku nájdete vzácne stromy metasekvoje čínske, môžete si zajazdiť na koni či pozdraviť miestneho somára.
Výšivkárske umenie ako posledný mohykán udržiava Štefánia. Šarfianske výšivky sú originálne. "Poznajú ich podľa dierok, lebo nie všetci to robia," vyšívkárka Štefánia Osvaldová.
.