Lukovištia
Podľa názvu by mala mať spoločné dedinka niečo s lukom. Avšak erb tomu vôbec nenasvedčuje. Je v ňom najmä cibuľa a slivky.
Dedinu v roku 1413 založili talianski kolonisti, ktorých sem prilákala úrodná pôda. Luk znamená po taliansky cibuľa. Všade okolo dediny rástla cibuľa, ale aj slivky. Jedla i pálenky bolo dosť a tak sa tu Talianom dobre žilo. Postupne sa oženili so Slovenskými devami a tak v ich potomkoch dodnes koluje Talianska krv. Po pôvodných kolonistoch tu ostali priezviská ako Útis, Botto, Gallo. Takže by sa dalo predpokladať, že aj zakladateľ Slovenskej básnickej moderny, Ján Botto, ktorý sa tu narodil bol vlastne Talian. Neskôr si zmenil meno na Ivan Krasko a jeho najznámejšie básne sú Otrok, Nox et Solitudo a Otcova roľa.
Dnes v dedinke žije 185 obyvateľov, mnohí z nich sa venujú poľnohospodárstvu a chovu dobytka. Dokonca aj mladí idú v stopách svojich rodičov. Majú tu odskúšané, že do mínus 25, pokiaľ je krava nakŕmená, nezamrzne určite. Ľudia sú pracovití, veď inak by tu neprežili, staré domy postupne opravujú a pyšný sú aj na svoj evanjelický kostol.