Kostol Zvestovania Panne Márii - ranogotický kostol, národná kultúrna pamiatka, pochádza z 2. polovice 13. storočia, na stenách a klenbe presbytéria sa zachovali stredoveké nástenné maľby z 2. polovice 14. storočia, ktoré boli v roku 1936 zreštaurované, najvýznamnejšou pamiatkou je neskorogotický krídlový oltár z roku 1508
Železničné múzeum Lubeník - menšie funkčné modelové koľajisko vo veľkosti TT, zbierka železničných predmetov je zameraná predovšetkým na gemerskú trať Plešivec – Muráň
Koprášsky viadukt - má dĺžku cca 120 m, skladá sa z jedného veľkého železobetónového prostredného oblúka a na oboch stranách sú po dve betónové klenby
Mestská múzeum Jelšava - zbierku tvorí historický, etnografický a numizmatický fond
Múzeu Prvého slovenského gymnázia - gymnázium bolo najvýznamnejšou slovenskou vzdelávacou inštitúciou v druhej polovici 19. storočia v dejinách Slovákov, národná kultúrna pamiatka, je to rokoková kúria, expozícia približuje návštevníkom históriu mesta Revúca, dôležité dejinné udalosti súvisiace so založením prvej strednej školy v dejinách Slovákov, približuje významné osobnosti pôsobiace v Revúcej a národné kultúrne pamiatky v meste
Slavošovský tunel - 2,4 km dlhý, vznikol počas druhej svetovej vojny, je v tvare písmena S, nikdy nebol využívaný
Vysoká pec Sirk - Červeňany - 1871, je jednou z najzachovalejších technických pamiatok svojho druhu na Slovensku, využívala železnú rudu hematitového typu
Rodný dom Pavla Dobšinského - malé múzeum, venované životu a dielu nášho slávneho rozprávkár, v expozícii sa môžete zoznámiť s predmetmi, ktoré potrebovali pre život ľudia v rodine Pavla Dobšinského, ale sú tu aj zaujímavé exponáty, pochádzajúce zo starších čias a dokumentujúce život na Gemeri od 16. do 19. storočia
Ochtinská aragonitová jaskyňa - objavená v 1954, sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete
Hrad Muráň - 13. storočie, kráľovský strážny hrad, gotické murivo, cisár Karol VI. ho roku 1720 daroval Štefanovi Kohárymu, 1760 hrad vyhorel a začal pustnúť, poslednými majiteľmi hradu boli Coburgovci