"Tento názov vznikol zo slova ľúbiť sa. Týka sa to Márie Séči, ktorá chodila z Muráňa ľúbiť do Lubeníka na majer," hovorí obecná kronikárka Lýdia Slottová.
Mária odišla za svojou láskou na Muránsky hrad. V dedine ale ostala baňa. Vďaka nej sa tu žije dobre aj teraz. Pracovných príležitostí je tu našťastie dosť.
Na dvadsať rokov
Ložiská magnezitu, ktoré sa pod zemou nachádzajú by mali vystačiť ešte na dvadsať rokov. V bani pracuje viac ako päťsto baníkov.
Magnezit sa rúbe ručne zbíjačkami a nakladá do vozíkov, v ktorých sa dopraví na povrch. Tam sa ďalej spracúva. "Finálnym produktom sú žiaruvzdorné tehly," hovorí vedúci bane Vladimír Gallo.
Vlastná rozhľadňa
V Lubeníku sa nachádza výnimočná základná škola. Je zaujímavá tým, že má vlastnú rozhľadňu. Takéto školy sú na Slovensku tri. Z rozhľadne je pekný výhľad na okolitý svet. "Tam sú haldy vyťaženého materiálu z baní," hovorí riaditeľ školy Vladimír Gažúr.
V miestnej škole sa venujú aj postihnutým deťom. "Začali sme sa venovať deťom s mentálnym postihom a postupne to prešlo na problémové deti aj s poruchami učenia," dodáva riaditeľ školy.
K životu na dedine samozrejme patrí aj futbal, či spevokol. Pre tých čo chcú, ponúka táto stará banícka dedina mnoho možností.