Miestny 180-ročný dom remeselníkov je tiež národopisným múzeom. Sídli v ňom i Klub šikovných rúk.
Ženy a dievčatá sa tu venujú ručným prácam. Zdobia kraslice či vyrábajú veci z korálok. Pracujú i so šúpolím.
Do aktivít sa zapájajú i muži. No s vŕtačkou. Členom klubu je i držiteľ slovenského titulu o najkrajšiu kraslicu. "Začínal som tak, že som sa tešil, keď sa mi podarilo urobiť dierku," prezrádza Gyula Koczka.
Obec Bíňa sa tiež hrdí prvenstvom v bedrových sukniach. Práve v tejto dedine vznikli ešte pre piatimi storočiami tie prvé. Podľa miestnych za to môže turecký paša, ktorý prikázal skrátiť sukne o 15 centimetrov, aby ženám videl biele kolená.
"Cudným Bíňankám pomohli krajčírky. Pašovi síce poslali odstrihnutú látku zo sukní, avšak pruslík predĺžili až po boky," ozrejmuje obyvateľka katarína Koczka.
Kópia Ostrihomu
Ozdobou dediny je o kostol z 13. storočia. Ide o zmenšeninu Ostrihomskej baziliky. Či postavili baziliku podľa bíňskeho kostola, alebo naopak, sa snažia rozlúštiť odborníci dodnes.
"Sme na to hrdí, že v Bíni sa nachádza taký kostol. Tá ozdoba je tá istá ako v bazilike," dodáva Gyula Koczka.
Zaujímavou stavbou v dedine je i kruhová kaplnka. Rotunda v minulosti slúžila najmä na krstenie.
Postavili ju ešte za éry Rimanov alebo tesne po príchode Maďarov. Dvanásť výklenkov má svoje hudobné tajomstvo. Dvanásť hlasov spievajúcich každý v inej tónine znie vonku ako jeden čistý hlas.
Dedina Bíňa sa má čím pochváliť. Šikovnými ženami, mužmi i tajomnou históriou: