Dedina Mládeže
Kultúrny dom ako výhra
Dedina Mládeže je jednou z prvých slovenských obcí, kde boli ulice umiestnené do pravých uhlov. V časoch zúriaceho socializmu, keď dedinu stavali, si ale zrejme budovateľskí mládežníci príklad z Veľkého jablka nebrali.
"Toto bola vzorová dedina, ako by mal pre sedliakov a roľníkov budúci život vyzerať," povedal agronóm a zakladateľ dediny Ondrej Kerďo. Pôvodné názvy ulíc zostali do dnešných dní, za veľkou mlákou by ste ich však hľadali zbytočne.
V začiatkoch dokonca pestovali ryžu a kultúrny dom vyhrali v súťaži za najväčší výnos cukrovej repy. "V kultúrnom dome sa konali svadby. Niekedy si pozvali aj tristo ľudí," povedala zakladateľka Dediny mládeže Mária Banásová. Aj dnes si svoj, kedysi socialistický, majetok zveľaďujú.
Dedina bez kostola
Každá poriadna dedina má vraj mať krčmu a kostol. V Dedine Mládeže je tá prvá podmienka splnená dvojnásobne. "Naša obec bola založená ako socialistická, takže kostol tu nie je postavený, preto sme, postavili aspoň lurdskú jaskyňu," objasnila starostka dediny Gabriela Gönczölová.
Dnešní mladíci v dedine sú najviac hrdí na ihrisko. Okrem toho, že sa tu oživil futbal, točil sa tu aj film, Marhuľový ostrov. "Odkedy máme futbal, dedina začala žiť," povedal jeden z obyvateľov. "Hráme tu pre našu radosť a radosť našich fanúšikov," doplnil ho druhý.
Aktívnych hráčov, zo štyristo tu žijúcich duší, musia doplniť aj cezpoľní. "Nekupujeme, k nám z lásky k futbalu chodia hráči zo susedných dedín," objasnil jeden z obyvateľov. Ľudia sú v dedine spokojní. "Žije sa mi tu výborne," uzavrel jeden z nich.