Sedliacka Dubová
Viete si predstaviť týždeň bez mobilu, hodiniek, počítača a len s s prírodnou sprchou, kde tečie iba chladná voda? Takýto až sparťanský režim majú mladí z celého Slovenska.
A vôbec im to nevadí. Každý rok sa čoraz viac ľudí hlási na pracovný tábor v Sedliackej Dubovej, aby si svojím spôsobom vyčistili hlavu najmň od učenia. "Našou snahou je zachrániť tento kostolík. Konzervujeme jeho múry, aby neboli nebezpečné pre turistov. Prvá zmienka o kostole je z roku 1397," uviedol jeden z účastníkov tábora.
"To, čo by sme si mali zachovať my domáci, robia cudzí ľudia," hovorí obyvateľ dediny.Za čias socializmu sa v tejto dedine vraj mali dobre. Stavalo sa a stavalo. "Sedliacku Dubovú nazývali Colotkovo. Ten Peter Colotka pochádzal od nás. Pomáhal ako predseda vlády, nielen Dubovej, ale celej Orave," dodáva obyvateľ Sedliackej Dubovej.
Dubovčanov volajú aj Knihári, a to preto, že sa radi učia. "My sme radšej prešli od poľnohospodárskej roboty. Radšej sa učíme, rozmýšľame ako by sme mali pracovať. Mladí idú na vysoké akoby, mali doma ťažko robiť," tvrdí obyvateľ Sedliackej Dubovej.
Odkázal bohatstvo dedine
V Sedliackej Dubovej sa dobre žije aj preto, že majú sponzora. Chudobný Oravčan Anton Gvora v roku 1920 odišiel do Ameriky len s dvadsiatimipiatimi centami. Pracoval s cennými papiermi a zbohatol.
Svoje bohatstvo po smrti odkázal aj rodákom zo Sedliackej Dubovej. A to až 5 tisíc eur ročne. Dubovčania za tieto peniaze rok čo rok rekonštruujú a stavajú. Možno aj preto sa obec stala trikrát najkrajšou dedinou na Slovensku.
.