Koprivnica leží na juhozápadnom okraji Nízkych Bezkýd, v údolí Koprivničky, západného prítoku Tople, v nadmorskej výške okolo 223m.
Názov obce je odvodený z nárečového slova kopriva, čo je v slovenčine žihľava. "Podľa kníh, rástla táto rastlina v tejto lokalite v hojnom počte," prezradil starosta obce Peter Krupa.
Starobylý pôvod
Prvá zmienka o obci Koprivnica a jej obyvateľoch sa objavila pravdepodobne okolo roku 1034. Pri Koprivnici odhalil archeologický výskum pozostatky po obydliach (ohniská) a keramiku z 9. storočia. Vzhľadom k starobylému pôvodu Koprivnice možno pripustiť, že sídliskové nálezy pochádzajú z činnosti obyvateľov tejto dediny.
Obyvatelia boli v minulosti odkázaní na milosť a nemilosť svojho pána. Pracovali na pánskych pozemkoch takmer zadarmo. Zaobchádzalo sa s nimi kruto. Rozpadnutím týchto statkov, zeme prešli do rúk sedliakov.
Kostol a kúria
K významným historickým pamiatkam patrí predovšetkým pôvodne gotický kostol zo začiatku 14. storočia. K ďalším patria klasicistická kúria zo začiatku 19. storočia a malá kúria z prvej polovice 19. storočia, ktorá bola prestavaná okolo roku 1900. Kostol je postavený uprostred dediny a oproti je fara (župný archív).
Na severozápadnej strane obce je cintorín. V ňom je rodinná hrobka bývalých patrónov kostola. K hrobke vedie zvláštna smrekami vysadená cesta. Aj okolo kostola sú hroby bývalých patrónov a veľkostatkárov.
Krypta
Na cintoríne pri kostole sú pochovaní traja a na obecnom cintoríne jeden vojak. Jeden z nich bol pre zradu pri kostole zastrelený. Bol to Slovinec, povolaním učiteľ.
V dedinke môžete vidieť aj kryptu rodiny Dessewffyovcov. "Z rozprávania vieme, že vraj sú tu pochované len ženy a muži sú pochovaní v hroboch na miestom cintoríne," prezradil starosta Peter Krupa.
Dedinčania si v okolí vyslúžili prezývku Mačankare. A to kvôli tomu, lebo vedia navariť tú najchutnejšiu mačanku.