KURIMA - Kedysi mala Kurima štatút mesta a dokonca obchodne konkurovala Bardejovu. Jednou zo zaujímavostí je, že miestnych chlapov tam volajú hrobári.

V obci už viac ako 300 rokov funguje hrobársky cech. Členmi cechu môžu byť iba muži. Sú to prevažne starší páni a ich hlavnou úlohou je dôstojne vyprevadiť nebožtíka na druhý svet.

Hrobári sa navzájom oslovujú slovom brat. Majú svoju zástavu a vedú si aj kroniku. Najťažšie je pre nich vykopať hrob. Možno aj preto táto práca nie je vhodná pre ženy.

Len pre mužov

"V tej kronike bolo v roku 1690 napísané, že majú byť prítomní iba muži," tvrdí kronikár Adam Dziacký. Prví členovia cechu vraj pochovávali do rotundy, ktorá je dnes vyhlásená za jednu z najmladších národných kultúrnych pamiatok.

"Mala slúžiť ako rodinná hrobka rodu Szirmayovcov. Je tu  pochovaná grófka Karolína Syirmayová," povedal starosta obce Ján Bartoš. Obec dýcha bohatou históriou. V jednom z rodinných domov je zriadené múzeum. Nás tam zaujal takzvaný mechanický meter. Pomocou  neho ženy merali dĺžku namotanej nite.

Čierna keramika

V Kurime boli kedysi až tri mlyny. Po namletí zvyklo byť v mlyne poriadne veselo. Z dediny nevymizlo ani remeslo. My sme našli hrnčiara, ktorý vraj už iba ako posledný na Slovensku vyrába neobyčajnú čiernu keramiku.

Pán Tomáš ju vypaľuje v starej peci na dvore. Jej výroba siaha až do čias Keltov. "Ľudia vtedy nepoznali glazúry, tak prišli na to, že tie sadze  upchajú póry a dá sa používať. V minulosti to bežne používali na  mlieko a uskladňovali rôzne potraviny," vysvetľuje hrnčiar Tomáš Mihok.

.