Černová
Stavenisko pripomína v týchto dňoch okolie kostola v ružomberskej mestskej časti Černová, kde pred sto rokmi žandári zastrelili 15 tunajších obyvateľov.
Vrčanie bagra či miešačky však ľuďom neprekáža. Skôr sú radi, že sa počas spomienkovej akcie na černovskú tragédiu budú môcť na budúci týždeň pochváliť novou dlažbou alebo schodmi do kostola.
O rodákovi z Černovej, kňazovi a politikovi Andrejovi Hlinkovi, ktorého meno sa s tragédiou spája, hovoria starousadlíci i návštevníci s úctou. Jeho hodnotenie však radšej nechávajú na historikov.
"Robí sa nová dlažba, trávnaté úpravy, schody do kostola. Sme tu už približne mesiac. Do konca týždňa by sme mali byť s robotou hotoví," povedal ČTK mladý stavbyvedúci s hrdzavou briadkou.
Premrznutí robotníci začiatkom týždňa kládli na zem dlaždice, úzkymi ulicami sa valili nákladné autá so stavebným materiálom. Fasáda kostola pôsobí zachovalo. Možno vyzerá podobne ako na jeseň pred sto rokmi, keď bol katolícky chrám ešte nový.
Práve spor o jeho vysviacku vyvrcholil 27. októbra 1907 zásahom žandárov, pri ktorom zahynulo 15 ľudí a ďalší utrpeli zranenia. Streľba bola odpoveďou na snahu veriacich o vysvätenie kostola ich rodákom Hlinkom, ktorého však vtedy mali úrady na "čiernej listine."
"Dedina je pekná a čistá, väčšinou som videla opravené domy. Aj Hlinkov dom a pomník obetí masakry je udržiavaný. Okolie kostola je teraz rozbité, ale to bude asi za chvíľu hotové," všimla si Prievidžanka Mária Kráľová, ktorá sa zastavila v Černovej cestou za priateľmi na východné Slovensko.
O Hlinkovi príliš hovoriť nechcela, toľko vedomostí z histórie vraj nemá. Považuje ho za významného politika, ktorý sa snažil pomáhať Slovákom. Trochu sa však obáva, aby pripravovaný zákon o Hlinkových štátotvorných zásluhách tejto osobnosti skôr neublížil. "Ľudia by mali cítiť prirodzenú úctu voči niekomu a nie, aby ich k tomu tlačil nejaký zákon. Z toho môžu mať ľudia zlý pocit," myslí si šesťdesiatnička.
Pri informačnej tabuli neďaleko kostola postávala dvojica dôchodcov. Čítala si program osláv, v ktorom by nemal chýbať napríklad film o Hlinkovi, sprievod ulicami Černovej, slávnostná akadémia či omša.
"Ťažko hovoriť o Hlinkovi, keď som ho nepoznal. Ale asi aj vďaka tomu, že sa tu narodil, je Černová teraz taká pekná," povedal šedivý muž.
Pyšný bol predovšetkým na pozametané ulice a opravené domy. Hnevalo ho akurát niekoľko túlajúcich sa psov, ktorí štekali na chodcov.
Druhý z dvojice mužov upozornil, že známeho rodáka i obete masakry pripomínajú aj názvy ulíc. Jedna sa volá Andreja Hlinku, druhá Černovských martýrov.
"Ľudia z Černovej by asi mali byť hrdí na to, že sa tu narodila taká významná osobnosť. Netrúfam si však Hlinku hodnotiť bližšie," pousmiala sa Vlasta Majerová, ktorá si vyšla na prechádzku s kočiarom.
"Nič vám o Hlinkovi rozprávať nebudem. Na to predsa máme historikov," odpovedala rázne na otázku ČTK cyklistka s hnedou šatkou na hlave.
Lenže ani odborná verejnosť nemá na Hlinku jednoznačný názor. Na jednej strane ho vníma ako bojovníka za lepšie postavenie Slovákov počas existencie Uhorska. V neskoršom období mu však tiež vyčíta sympatie k niektorým autoritárskym režimom.