Kedysi bol na kopci za dedinou Ľubiša kaštieľ a v ňom krásna Libuša. Podľa toho je odvodený aj názov obce. Pre dnešných Ľubišanov je však typické, že sa snažia dať do módy to, čo je už dávno zabudnuté.
Miesta obyvateľka Darina Klamárová sa venuje paličkovaniu, Michal Greš zas z dreva vyčaruje čokoľvek. Aj pre tento región netypické fujary. "Na fujaru potrebujeme lipové, osikové a drevo z vŕby. Stromy musíme ísť zrezať v januári, keď je najmenej vody," vysvetľuje Michal Greš.
Skleník
V miestnej dedine nájdete aj ľubišský megasklenník. Pán Mikuláš Škovrán s úsmevom vraví, že pri svojom zamestnaní sa veľa nenarobil. Tak si to teraz vynahrádza. Medzi úrodou pána Mikuláša nájdete i obrovské strapce hrozna. Jeden váži i dve kilá.
"Máme 15 druhov viniča. Pestujeme naviac odrôd hrušiek, 16 druhov, z toho 9 ázijských," hovorí Michal Greš. Na aké ovocie či zeleninu si spomenie, to tu nájdete. Obec bola známa v celom Československu.
Rodisko prezidenta
Ľubišania sa môžu pochváliť rodákom, ktorého len tak niekto netromfne. V tejto obci sa narodil prvý slovenský prezident Michal Kováč a žil tu až do svojich 18 rokov. Vtedy ambiciózny dedinský chlapec Michal Kováč odišiel za štúdiami do Bratislavy, kde žije dodnes.
Michal Kováč sa k Ľubiši hrdo hlási dodnes a s miestnymi je stále v kontakte. "V krátkosti si povieme, čo je nové, stále sa zaujíma, čo je nové," hovorí staroste obce Jozef Sklenčár.
Dnes je pre Ľubišanov charakteristické to, čo majú od nepamäti v erbe. "V Ľubiši sú veselí ľudia, stále sa zabávajú a preto majú v erbe tancujúci pár," vysvetľuje starosta.